Monthly Archives: november 2014

Dreveník a jeho artefakty

Hneď oproti hradu sa nachádza dôležitá archeologická lokalita Dreveník. Je to najväčšie slovenské travertínové územie so skalným mestom, vyhláseným za rezerváciu už v 1925. Na tunajšie travertíny je viazaný aj výskyt predmetov dosvedčujúcich prítomnosť človeka neandrálskeho typu z mladšej fázy stredného paleolitu. Početné sú paleontologické nálezy, a to fauny i flóry. Po 300 000 rokoch sa na travertínovom brale usadil neolitický poľnohospodár a pastier (bukovohorská kultúra), prvé opevnenie s hustým osídlením vzniklo v eneolite (bádenská kultúra), po prechodnom útlme bolo hradisko znovu vybudované v staršej dobe bronzovej (otomanská kultúra). Ďaľšie nálezy možno pripísať pilinskej kultúre, osídlenie je i z prelomu doby laténskej a rímskej (púchovská kultúra), i keď vtedy prevzalo centrálnu funkciu hradisko na Špišskom hrade. Posledným obdobím opevnenia a využívania polohy je 9. a 10. storočie, kedy tu stálo slovanské hradisko centrálneho charakteru. Správnu a vojenskú funkciu po jeho zániku prebral Šarišský hrad.

Dreveník je náhorná plošina, ktorá sa nachádza južne od Spišského hradu. Dvíha sa uprostred zníženiny v Hornádskej kotline. Najväčšie travertínové územie na Slovensku so skalným mestom, množstvom jaskýň a jaskynných dier, travertínových kôp a tektonických zlomov je svedkom búrlivého geologického vývoja Zeme, bolo už v roku 1925 vyhlásené za prírodnú rezerváciu. Vytvoril sa vyzrážaním travertínu z minerálnych prameňov a to spojením štyroch travertínových kôp. Jeho dnešná podoba má tvar stolovej hory, s výraznými rozčlenenými blokmi a často kolmými okrajmi stien. V roku 1953 bol vyhlásený za Národnú prírodnú rezerváciu a zasluhuje si zvláštnu ochranu a pozornosť pre svoju neoceniteľnú botanickú, zoologickú, archeologickú, historickú a paleontologickú hodnotu.

Travertínový útvarTravertínový útvar sa nachádza v nadmorskej výške 609 m, toto chránené územie zaberá rozlohu približne 40 ha, pričom prírodná rezervácia tvorí rozlohu 66,91 ha. Dreveník vznikal v najmladšom období treťohôr. Predstavuje najjužnejšie situovanú travertínovú kopu na severojužnej tektonickej línii, ako aj v celom systéme travertínových kôp Podbraniska. Je to najstarší a najrozsiahlejší masív v systéme spišsko – podkarpatských travertínov. Teleso má trojuholníkový pôdorys s vrcholom na severe a základňou orientovanou v smere východ – západ. Okraje telesa tvoria miestami takmer kolmé steny, ktorými je ohraničený povrch kopy tvaru planiny, mierne sa zvažujúcej k juhovýchodu, na východnom i západnom okraji vznikli rozsiahle skalné mestá: Kamenný raj a Peklo. Celý masív je silne postihnutý početnými poruchami, pozdĺž ktorých sa vyvinuli blokové zosuvy, jaskyne i priepasti.

Svojím návštevníkom poskytuje nezabudnuteľné prírodné krásy. Vyskytujú sa tu krasové útvary ako škrapy a jaskyne. V podzemí je známych okolo 30 jaskýň, niektoré s celoročnou ľadovou výzdobou a s mnohými pozostatkami pravekého osídlenia.

Dnešný ráz a tvar Dreveníka zvýrazňujú strmé skalné zrázy po jeho obvode vzniknuté pseudotektonickými pochodmi. Pod vplyvom gravitačných síl a reliéfu plastickejšieho podložia vznikali v smere osí pretiahnutých elevácií podložia pukliny, pozdĺž ktorých sapostupne uvoľňovali jednotlivé bloky travertínu a tieto po rozmáčanom paleogénnom podloží skĺzavaním sa vzďaľovali od hlavného telesa dolu po svahu, kde sa postupne rozpadávali. Vznikli v pliocéne až začiatkom kvartéru, čo okrem vonkajších prejavov mechanického rozrušenia telesa a stupňa jeho korózie potvrdzujú aj odtlačky rastlín a živočíchov v tunajšom travertíne.

Ako chránené územie sa Dreveník spomína prvýkrát u v roku 1928 avšak z právneho hľadiska bola na území kopy vyhlásená štátne prírodná rezervácia o výmere 66,91 ha s nedostatočnou rozlohou a vymedzením hraníc až v roku 1982, v roku 1983 bola ŠPT vyhlásená na ploche 101,82 ha a pokrývala celú plochu kopy. Do účinnosti zákona NR SR č. 287/1994 Z. z. je Dreveník národnou prírodnou rezerváciou.

Artefakty Dreveníka

Archeológia podáva ucelený obraz o nepretržitom osídľovaní od praveku až po príchod Slovanov a zároveň umožňuje pochopiť vplyv pravekých kultúr na slovanskú kultúru. V katalógu archeologických pamiatok Spiša sa uvádza: k najrozsiahlejším vyvýšeným sídliskám východného Slovenska s pravekým osídlením patrí travertínová kopa Dreveníka. Masív Dreveníka poskytuje plochu nielen pre otvorené sídliská, ale skrýva aj stopy osídlenia v jaskyniach, ktorých je tu niekoľko. Medzi ne patrí aj jaskyňa Puklinová – prv zvaná obyvateľmi aj Pleky.

V nálezoch prevláda zväčša črepový materiál bohatý na rôznorodú tvarovosť a výzdobu ľudu kanelovanej keramiky na Spiši. Tento materiál dokazuje, že Dreveník je výnimočným náleziskom, ktorý podáva obraz o tvorivej činnosti pravekého hrnčiara v období ľudu s keramikou kanelovanou. Väčšia časť črepového materiálu nájdeného v tejto lokalite je zastúpená tvarmi šálok, hrncových nádob a mís. Najcharakteristickejšou misou na Dreveníku je nádoba s masívnym pásikovým uchom, nad ktorým okraj rozčleňujú dva, niekedy aj tri gombíkové výčnelky.

Črepový materiál dokazuje, že existovalo viacero druhov hrncových tvarov. Nápaditosť pravekého hrnčiara sa prejavuje najmä vo výzdobe výrobkov. Okrem jednoduchých plytkých zvislých kanelúr, kombinovaných presekávanými plastickými pásikmi, sa stali obvyklým motívom šrafované trojuholníky, šachovnicovité vzory, rady vpichov aj vtlačených kruhových jamiek a vrypy nechtom. Dekoratívne poslanie mali aj uchá nádob, často masívne a zalomené, zdobené ryhami aj hladké. Výzdoba, aká sa vyskytla na kanelovanej keramike z Dreveníka, je známa aj z ďalších spišských lokalít (Gánovce, Hôrka Ondrej). Textilnú výrobu na sídlisku nepriamo dokladajú hlinené praskliny kónického a dvojkónického tvaru. Sú prevažne nezdobené. Na lokalite sa našli aj stopy osídlenia z iných období praveku, ktoré sa zaradzujú taktiež ku kanelovanej keramike.

Travertínový podklad Dreveníka je vhodný na uchovanie kostí, teda kostenej a parohovej industrie už spomínanej kultúry. Medzi najviac zastúpené patria šidlá vyrobené z triesky dutej kosti alebo vzácnejšie z kosti so zachovanou kĺbovou hlavicou. Pomerne početné sú aj kostené dláta lichobežníkového tvaru z triesky dutej kosti. Z parohu sa vyrábali aj palice s prevŕtaným kruhovým otvorom. Zvieracie zuby boli zrejme používané ako závesky. Jedným z najpozoruhodnejších nálezov tohto obdobia sú ploché kostené idoly, známe z Dreveníka v troch exemplároch. Dva z nich pochádzajú zo starších nálezov, tretí bol objavený na východnej strane dreveníckej vyvýšeniny v tzv. Kamennom meste. Najlepšie zachovaný idol predstavuje značne štylizovanú ľudskú postavu, v podstate vyznačenú len niekoľkými zárezmi na plochej trieske kosti. V hornej časti má kruhový otvor, ktorý svedčí o tom, že sa tieto idoly nosili ako závesky – amulety. Tieto zvieracie kosti pochádzajú prevažne z hovädzieho dobytka, ošípanej, kozy, ovce, z lovnej zveri jeleňa, srnca, bobra a husi. Našlo sa tu aj niekoľko kamenných hladených nástrojov, medzi ktorými prevládajú pomerne malé ploché sekerky lichobežníkového tvaru s obojstranne zabrúseným ostrím. Výroba štiepanej industrie je známa z množstva odštepov z farebných rádiolaritov a pazúrika, ako aj nástroje s čepelkami, retušovaný hrot, kosákové kamene a pílka. O kontaktoch so zemplínsko – tokajskou oblasťou svedčí dovezený obsidián, z ktorého zhotovovali najmä čepielky.
Dreveník patrí medzi najzápadnejšie lokality košťanskej kultúry. Pre túto kultúru je charakteristická zvlášť kostená ihlica z vývalkovite členenou hlavicou, perleťové ploché koráliky navlečené na bronzový krúžok, aj zvieracie prevŕtané zuby na bronzovom drôtiku. Náleziská tejto kultúry poznávame prostredníctvom pohrebísk.

Mladšie obdobia na Dreveníku prezentujú až prítomnosť ľudu púchovskej kultúry. Keramika tejto kultúry je charakterizovaná aj okrajovými črepmi s oválnym okrajom a s okružím z masívnych hrncovitých tvarov, často zdobených šikmými hlbokými vrypmi, poprípade rytou vlnovkou. Keltské tradície v púchovskej kultúre sa prejavujú v rôznorodosti tvarov, hlavne výzdoby (napríklad šrafovanie). S púchovským osídlením súvisí aj nález keltskej mince (didrachmy), tzv. veľkobystereckého typu a rímskej mince Trajána (z rokov 98 až 117 nášho letopočtu). Na Dreveníku bolo toto osídlenie značné a zasiahnuté boli aj svahy Spišského hradu.

K najrozsiahlejšiemu osídľovaniu Dreveníka dochádzalo v období kanelovanej kultúry. V tejto dobe tu bol vybudovaný systém opevnených vyvýšených osád. Dreveník mal výsostné postavenie v spoločenskej a hospodárskej organizácii. Pre ľud tejto kultúry bolo charakteristické pastierstvo, najmä chov oviec, ktorý bol nenáročný na podmienky a zároveň poskytoval obživu a vlnu na textilné spracovanie. Prostredníctvom pamiatok kultového charakteru , ako sú kostené idoly, závesky – amulety, súčasti hlinených napodobenín vozíkov a miniatúrne hlinené napodobeniny kamenných nástrojov, je možné vytvoriť si obraz o duchovnom živote týchto obyvateľov. Z remesiel bolo najrozvinutejšie hrnčiarstvo.

Spišský hrad

Spišský hrad patrí medzi najrozsiahlejšie hradné komplexy Európy a je najväčším hradom na Slovensku. Jeho rozloha je unikátna – viac ako 41tis. m2. A nie len vďaka svojej mohutnosti bol hrad v roku 1993 zaradený na zoznam Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Ľudia s jeho stavbou začali v 12. storočí a svoju mohutnosť získal počas nasledujúcich 600 rokov, ale hradný kopec bol osídlený od pradávna. Po tejto časti Spiša sa kedysi pohyboval aj človek neandrtálsky a územie bolo zrejme osídlene ešte skôr. A o tom máme jednoznačný dôkaz.

V kameňolome na susednom Dreveníku objavili v roku 1938 v kuse travertínu ľudskú lebku. Ale dnes už lebka neexistuje. Zmizla za druhej svetovej vojny bez stopy. Prvé praveké hradisko vzniklo na kopci pravdepodobne v piatom tisícročí pre Kristom, keď sa tu usídlil ľud tzv. bukovohorskej kultúry. A najmohutnejšie osídlenie spadá do obdobia prelomu letopočtov, kedy na terajšom hradnom kopci mal svoje sídlsko Keltský kmeň kotínov, alebo Dákov. Aj dnes môžu návštevníci hradu na dolnom nádvorí vidieť pozostatky kultovej stavby Keltov. V druhom storočí však život na hradisku náhle ustal a kopec ostal opustený takmer na 900 rokov. Prioritu v celej oblasti prebral susedný kopec Dreveník, kde si Slovieni vybudovali svoje hradisko. Názov kopca je pravdepodobne odvodený od Dreveného hradu, ktorý na ňom v tomto období stál.

Najrozsiahlejšie hradné zrúcaniny na Slovensku rozprestierajúce sa na travertínovej kope a dominujúce širokému okoliu. Národná kultúrna pamiatka. Zrúcaniny ležia 5 km na SZ od Žehry (patria do jej katastra, konkrétne miestna časť Hodkovce), bližšie k Spišskému Podhradiu. prvej polovici 13. storočia hradnú akropolu chránilo kamenné opevnenie, ktoré hrad ubránilo pred tatárskym vpádom v roku 1241. V areáli hradu v tom čase postavili románsky palác a obytnú vežu. Po polovici 13. storočia k nim pribudol prepoštský palác a dnes už neexistujúca románska kaplnka. V 14. stroročí rozšírili hrad o stredné nádvorie so vstupnou bránou a barbakánom. V polovici 15. storočia vybudovali rozsiahle dolné nádvorie, ktorého vznik sa viaže k pobytu vojsk Jána Jiskru z Brandýsa v službách kráľa Ladislava Pohrobka ( 1445 – 1457 ). Neskôr bol hrad vlasníctvom Thurzovcov, potom Zápoľských a po roku 1636 Csákyovcov, ktorí boli jeho poslednými vlastníkmi až do roku 1945. Pri požiari v roku 1780 hrad utrpel obrovské škody, nebol už obnovený a postupne pustol. Rozsiahle výskumy, konzervácia a vybudovanie expozície v posledných rokoch znamenali nové oživenie tejto významnej pamiatky a sprístupnenie celého areálu verejnosti. V roku 1993 hrad spolu s okolím ( Spišské Podhradie, Spišská Kapitula, kostol v Žehre ) zaradili do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva a dostal sa tak medzi viac ako 300 najvýznamnejších pamiatok sveta. Muzeálna expozícia bola sprístupnená v roku 1983.

Spišský hrad je najväčším stredovekým hradom v strednej Európe. Vznikol v 12. storočí na mieste staršieho slovanského hradiska. V prvej polovici 13. storočia bol hrad chránený kamenným opevnením, vďaka ktorému odolal aj tatárskemu vpádu (r. 1241). Ešte v tom istom storočí talianskí majstri pôsobiací aj pri výstavbe Spišskej Kapituly, zosilnili hradné opevnenie. Z 13. storočia pochádza aj honosný románsky palác, valcovitá veža, románska brána i dnes už neexistujúca románska kaplnka.

V 14. storočí za vlády Ľudovíta, syna Karola Róberta z Anjou bol Spišský hrad rozšírený o stredné nádvorie so vstupnou bránou a barbakanom. V polovici 15. storočia bolo na hrade vybudované dolné nádvorie, ktorého vznik sa viaže k pobytu vojsk Jána Jiskru z Brandýsa. Ján Jiskra bol po smrti kráľa Žigmunda (v roku 1437) povolaný na obranu ešte neplnoletého uhorského kráľa Ladislava Pohrobka (1445-1457).

Pôvodný kráľovský hrad patril viacerým rodom. Od roku 1464 patril rodine Zápoľských, v prvej polovici 16. storočia pripadol rodine Thurzovcom a jeho poslednými vlastníkmi po roku 1636 sa stali Csákyovci, ktorí ho vlastnili až do roku 1945. Po požiari v roku 1780 hrad utrpel obrovské škody, nebol už viac obnovený a postupne pustol. Na hrade prebiehajú od roku 1970 rozsiahlé konzervačné práce. Súčasťou hradu je sprístupnená archeologická a historická expozícia z dejín hradu, stredovekých zbraní a feudálnej justície.

Od roku 1993 je Spišsky hrad spolu s okolím (Spišská Kapitula, Spišské Podhradie, kostol Žehra) zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Tel: + 421 53 454 13 36
Otvorené:

máj – september, denne, 8.30 – 19.00
október, denne, 8.30 – 18.00

Súčasnosť obce Žehra

Dnešnú Žehru tvoria tri samostatné liokality: vlastná obec Žehra (necelých 20% obyvateľstva), lokalita „Sídlisko Dreveník” vrátane pôvodnej starej rómskej osady (cca 75% obyvateľstva) a miestna časť Hodkovce (cca 5% obyvateľstva). O dynamike vývoja počtu obyvateľstva vypovedá nasledujúca tabuľka.

Rok / Počet obyvateľov
1869 / 408
1880 / 373
1890 / 375
1900 / 352
1910 / 331
1921 / 410
1930 / 415
1940 / 494
1948 / 565
1961 / 771
1970 / 971
1980 / 986
1991 / 1126
2001 / 1352
2006 / 1786
2007 / 1850
2014 / 2240

Obec má vybudovaný verejný vodovod, ktorý je rozšírený aj na rómske sídlisko a osadu a taktiež aj do časti obce Hodkovce. Vodovod je t. č. v správe Podtatranskej vodárenskej spoločnosti. Všetky domácnosti sú vybavené vodovodom.

V roku 1999 bola celá obec splynofikovaná. V súčasnosti má približne 97% domácnosti zavedený plyn v dome. Ostatné domácnosti využívajú buď ústredné kúrenie na tuhé palivo, alebo kúrenie na elektrickú energiu.

Obec je vybavená verejným osvetlením, verejným rozhlasom, telekomunikačnými sieťami, asfaltovými cestami časti miestnych komunikácii a chodníkom. Časť miestnych komunikácii ešte nie je upravená, keďže v obci sa plánuje výstavba kanalizácie.

Obec v roku 2000 zaviedla do domácnosti káblovú televíziu na posilnenie signálu vysielacích programov STV1, STV2 a Markíza z dôvodu zlého, respektíve skoro žiadneho signálu, keďže obec leží medzi horským priechodom Braniskom a Dreveníkom.

Závažným problémom, ktorý trápi obec je ten, že v obci Žehra nie je zavedená kanalizácia, aj napriek tomu, že boli vypracované obcou projekty a boli podané aj žiadosti o poskytnutie dotácie na jej výstavbu. Tým, že v obci nie je vybudovaná čistička odpadových vôd a kanalizácia dochádza k stavu, kde splašky sú vypúšťané do potoka, kde následne dochádza k znečisteniu životného prostredia. V obci je slabý signál na pokrytie mobilných operátorov a internetu.

Podľa rozdelenia obce na štvrte na samotná obec 171 obyvateľov v produktívnom veku, z toho 4 občania sú bez pracovného pomeru, čo predstavuje v samotnej obci Žehra 2,3%-tnú nezamestnanosť.

V časti Hodkovce je 8,1%-tná nezamestnanosť, 37 obyvateľov je v produktívnom veku, a 3 občania sú bez pracovného pomeru.

Obyvatelia obce Žehra a časti obce Hodkovce pracujú buď priamo v obci, alebo dochádzajú za prácou do okolitých miest a obci.

Pracujú v oblasti:

  • školstva – ako učitelia v materských a základných školách,
  • priemyslu – drevársky priemysel – vo firmách, ktoré sa nachádzajú priamo v obci DREVOVÝROBA KOČIŠ Žehra a EURODREVENÍK Žehra časť Hodkovce,
  • v sociálnej oblasti – domov služieb SOCIÁLTRANSFORM v Hodkovciach,
  • v poľnohospodárstve – AGRODRUŽSTVO Žehra,
  • v administratíve
  • súkromný podnikatelia a živnostníci.

V rómskej osade Žehra predstavuje nezamestnanosť až 96.3%. V produktívnom veku je 525 obyvateľov, z toho 506 obyvateľov je bez pracovného pomeru.

Po roku 1989 z celkového počtu Rómov zostal zamestnaný 1 Róm, ktorý pracuje dodnes pre Železnice SR, dištancia Spišské Vlachy. V rámci projektov podporovanými Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny každoročne Obec Žehra zamestnáva najmä občanov zo znevýhodneného sociálneho prostredia. T. č. Obec Žehra v spolupráci s Európskym sociálnym fondom a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnáva 7 koordinátorov pre organizovanie aktivačnej činnosti, do ktorej je zapojených 200 občanov. Aktivačná činnosť uchádzačov o zamestnanie je nový nástroj aktívnej politiky trhu práce založený na dohode a spolupráci úradov práce, sociálnych vecí a rodiny s obcami a právnickými alebo fyzickými osobami pri zaradení uchádzačov o zamestnanie na menšie obecné služby organizované obcou a na dobrovoľnícke práce zamerané na všeobecno-prospešné činnosti. Úrady PSVaR poskytujú subjektom zapojených do organizovania aktivácie príspevok mesačne, maximálne do výšky 10% z minimálnej celkovej ceny práce na každého uchádzača o zamestnanie, ktoré ho na aktiváciu príjmu. Príspevok sa v zmysle zákona o službách zamestnanosti môže použiť:

  • na pracovné náradie,
  • na ochranné pracovné prostriedky,
  • na úrazové poistenie uchádzačov o zamestnanie,
  • na úhradu mzdy zamestnanca, ktorý organizuje aktiváciu,
  • na náklady súvisiace s aktivačnou činnosťou, ktoré urči Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Aktivačná činnosť uchádzačov o zamestnanie sa realizuje prostredníctvom Národného projektu č. V „Aktivácia nezamestnaných a nezamestnaných s nízkou motiváciou odkázaných na dávku v hmotnej núdzi”, ktorý je spolufinancovaný z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu.

Vykonávanie menších obecných služieb realizuje v rozsahu najmenej 10 hodín týždenné na jedného nezamestnaného občana.

Druhy vykonávaných aktivačnych činnosti s nižšou pridanou hodnotou – pracovné miesta v rámci činností, u ktorých nie je predpoklad multiplikačných efektov, ktoré si nevyžadujú osobitnú spôsobilosť na vykonávanie aktivačnych činnosti (napr. bez vzdelanie, so základným vzdelaním):

  • čistenie potokov a kanálov,
  • kosenie, upratovanie a iné práce pri úprave verejných priestranstiev,
  • likvidácia a odvoz komunálneho odpadu,
  • záhradnícke práce,
  • pomoc v domácnosti,
  • organizovanie kultúrnych, spoločenských a športových podujatí
  • pomocné administratívne práce,
  • práce pri archivácii a vo verejných knižniciach,
  • a iné pomocné práce.

Nová sociálna politika je postavená na aktivite a iniciatíve jednotlivca, ktorý sa musí sám chcieť vyslobodiť zo sociálnej siete a určitým spôsobom priložiť ruku k dielu na zlepšenie svojej situácie. Aktivačnú činnosť považujeme za spôsob premostenie medzi stavom nezamestnanosti a nájdením si riadneho zamestnania. Pre nezamestnaných, ktorí kvôli dlhodobej nezamestnanosti stratili základné pracovné návyky, prispeje k tomu, aby si ich v rámci menších obecných služieb a dobrovoľníckych prác opätovne vybudovali.

Starosta obce aj všetci poslanci sú Rómovia. Obec plánuje túto nepriaznivú situáciu riešiť zásadným spôsobom a má ambície premeniť sa na perspektívnu obec s dynamickým vývojom, ktorá by sa stala atraktívnym cieľom turistického ruchu. Od začiatku súčasného volebného obdobia bola uskutočnená rozsiahla rekonštrukcia obecného úradu, rozostavaný je dom smútku, prebieha rekonštrukcia kultúrneho domu, pripravuje sa uvedenie do prevádzky sociálneho podniku a výstavba 24 podkrovných bytov v rómskej osade. V rámci súčasného volebného obdobia plánuje obec začať s výstavbou multifunkčného športového areálu medzi centrálnou časťou obce a Osadou Dreveník, vyriešiť komplexne bytovú otázku, vrátane prístupu k službám, Rómov žijúcich v schátralých domčekoch a chatrčiach v starej osade, bojovať o späťzískanie pozemkov o ktoré prišla v predchádzajúcich obdobiach. V spolupráci s mestom Spišské Vlachy chce taktiež riešiť problémy Rómov žijúcich v blízkosti obce v miestnej časti Spišských Vlachov – Dobrej vôli. V tejto súvislosti plánuje prehodnotiť aj rozvojový plán obce a podľa potrieb ho aktualizovať. Základným cieľom súčasného vedenia obce je integrácia Rómov do spoločenstva obce, zvýšenie záujmu o správu vecí verejných a zlepšenie spolunažívania rómskej a nerómskej časti obyvateľstva obce.

História obce Žehra

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1245 a viaže sa k farskému kostolu sv. Ducha. Menej známe sú však archeologické nálezy z katastra obce, ako kusy štiepanej industrie, zlomky keramiky, kamenná sekera a klin, dokumentujúce prítomnosť ľudu kultúry s lineárnou keramikou, želiezovskej skupiny a bukovohorskej kultúry v mladšej dobe kamennej.
Črepy pilinskej kultúry pochádzajú zo strednej a mladšej doby bronzovej, vo fragmentoch sa objavuje keramika púchovskej kultúrnej skupiny a z obdobia sťahovania národov. Najmladšiu skupinu nálezov tvorí slovanská keramika z 9. a 10.st nájdená na brehoch potoka Žehra. So slovenským obyvateľstvo sa stretávame už po celé ďalšie obdobie historického vývoja Žehry, ktorá bola sídlom šľachtického rodu Žehrianskych a od roku 1638 Čákiovcov.

Nachádza sa vo východnej časti Hornádskej kotliny, 29 km od SNV. Leží juhovýchodne od Spišského hradu. Patrí k jedným z najstaršie osídlených obcí Spiša. Ku koncu roka mala obec cca 1850 obyvateľov. Teritoriálne patrí do Košického samosprávneho kraja, okresu Spišská Nová Ves na 48º 58´ severnej zemepisnej šírky a 20º 47´ východnej zemepisnej dĺžky v nadmorskej výške 426 metrov nad morom.. Kataster obce má rozlohu 9,66 km².

Obec Žehra je významnou archeologickou lokalitou, zaradenou spolu so Spišským Hradom, Spišským Podhradím, Spišskou Kapitulou do Zoznamu UNESCO. Rozprestiera sa vo východnej časti Hornádskej kotliny na východnom úpätí Dreveníka. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1245. V starobylom ranogotickom kostole sv.Ducha, postavenom po roku 1275 s neskoršími stavebnými úpravami sú obzvlášť cenné gotické fresky z piatich období. Najstaršie sú z 13. storočia, najmladšie z 15. storočia. V interiéri sa nachádzajú viaceré gotické plastiky zo začiatku 15. storočia a kamenná krstiteľnica z 13. storočia. Kostol sv. Ducha má medzinárodný význam. Prichádzajú ho obdivovať stovky ľudí z celého sveta. V Hodkovciach, miestnej časti Žehry, je barokový kaštieľ z roku 1703 s francúzskym parkom. Okrem pamätihodností priamo v obci, majú návštevníci možnosti širokého kultúrneho vyžitia na neďalekom Spiškom hrade a jeho okolí. V Žehre je viacero ubytovacích a stravovacích možností.