Archív značky: história

Osídlenie

Dreveník skrýva však i doklady o najstaršom osídlení východného Slovenska. Stopy po osídlení človekom pochádzajú zo staršej doby kamennej (asi pred 300 000 rokmi), ale aj zo starších čias. Pri ťažbe travertínu kamenári dodnes nachádzajú paleontologické nálezy, medzi inými aj skamenené kosti dávno vyhynutých druhov zvierat, napr. mamutov. Intenzívnejšie bol skalný masív Dreveníka využívaný až v mladšej dobe kamennej na prelome 5. a 4. tisícročia pred našim letopočtom ľudom bukovohorskej kultúry. Koncom 3. tisícročia na sklonku doby kamennej – v eneolite sa tu opevnil ľud bádenskej kultúry, ktorý zanechal po sebe množstvo hmotných pamiatok vo forme zlomkov keramických nádob rozličných tvarov, hladených kamenných a parohových sekeromlatov, kostených nástrojov a plochých kostených idolov.
Život na Dreveníku sa nezastavil ani v staršej dobe bronzovej okolo roku 1600 p.n.l. Z tohto obdobia sa zachovala kostená ihlica, perleťové korálky a prevŕtané zvieracie zuby navlečené na bronzovom krúžku patriace koštianskej skupine.

Zo strednej doby kamennej pochádzajú dva hromadné nálezy bronzových predmetov, ktoré sú pozostatkami ľudu pilinskej kultúry.

Početný keramický materiál púchovskej kultúrnej skupiny svedčí o rozsiahlom osídlení Dreveníka od polovice 1.st. p.n.l. až do 2.st.p.n.l., teda na sklonku doby laténskej do konca doby rímskej.

Sídelný vývoj Dreveníka bol zavŕšený v 9. – 10.st. Plošinu so strmými skalnými zrázmi v západnej časti využili starí Slovania a vybudovali tu mohutné hradisko. Potom sa už politické a hospodárske dianie presúva na Spišský hrad. Už od raného stredoveku sa tu ťažil travertín ako stavebný materiál. Ťažba pokračuje aj dnes, čo môže mať negatívny dosah na zachovanie tejto jedinečnej lokality.

Spišský hrad

Spišský hrad patrí medzi najrozsiahlejšie hradné komplexy Európy a je najväčším hradom na Slovensku. Jeho rozloha je unikátna – viac ako 41tis. m2. A nie len vďaka svojej mohutnosti bol hrad v roku 1993 zaradený na zoznam Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Ľudia s jeho stavbou začali v 12. storočí a svoju mohutnosť získal počas nasledujúcich 600 rokov, ale hradný kopec bol osídlený od pradávna. Po tejto časti Spiša sa kedysi pohyboval aj človek neandrtálsky a územie bolo zrejme osídlene ešte skôr. A o tom máme jednoznačný dôkaz.

V kameňolome na susednom Dreveníku objavili v roku 1938 v kuse travertínu ľudskú lebku. Ale dnes už lebka neexistuje. Zmizla za druhej svetovej vojny bez stopy. Prvé praveké hradisko vzniklo na kopci pravdepodobne v piatom tisícročí pre Kristom, keď sa tu usídlil ľud tzv. bukovohorskej kultúry. A najmohutnejšie osídlenie spadá do obdobia prelomu letopočtov, kedy na terajšom hradnom kopci mal svoje sídlsko Keltský kmeň kotínov, alebo Dákov. Aj dnes môžu návštevníci hradu na dolnom nádvorí vidieť pozostatky kultovej stavby Keltov. V druhom storočí však život na hradisku náhle ustal a kopec ostal opustený takmer na 900 rokov. Prioritu v celej oblasti prebral susedný kopec Dreveník, kde si Slovieni vybudovali svoje hradisko. Názov kopca je pravdepodobne odvodený od Dreveného hradu, ktorý na ňom v tomto období stál.

Najrozsiahlejšie hradné zrúcaniny na Slovensku rozprestierajúce sa na travertínovej kope a dominujúce širokému okoliu. Národná kultúrna pamiatka. Zrúcaniny ležia 5 km na SZ od Žehry (patria do jej katastra, konkrétne miestna časť Hodkovce), bližšie k Spišskému Podhradiu. prvej polovici 13. storočia hradnú akropolu chránilo kamenné opevnenie, ktoré hrad ubránilo pred tatárskym vpádom v roku 1241. V areáli hradu v tom čase postavili románsky palác a obytnú vežu. Po polovici 13. storočia k nim pribudol prepoštský palác a dnes už neexistujúca románska kaplnka. V 14. stroročí rozšírili hrad o stredné nádvorie so vstupnou bránou a barbakánom. V polovici 15. storočia vybudovali rozsiahle dolné nádvorie, ktorého vznik sa viaže k pobytu vojsk Jána Jiskru z Brandýsa v službách kráľa Ladislava Pohrobka ( 1445 – 1457 ). Neskôr bol hrad vlasníctvom Thurzovcov, potom Zápoľských a po roku 1636 Csákyovcov, ktorí boli jeho poslednými vlastníkmi až do roku 1945. Pri požiari v roku 1780 hrad utrpel obrovské škody, nebol už obnovený a postupne pustol. Rozsiahle výskumy, konzervácia a vybudovanie expozície v posledných rokoch znamenali nové oživenie tejto významnej pamiatky a sprístupnenie celého areálu verejnosti. V roku 1993 hrad spolu s okolím ( Spišské Podhradie, Spišská Kapitula, kostol v Žehre ) zaradili do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva a dostal sa tak medzi viac ako 300 najvýznamnejších pamiatok sveta. Muzeálna expozícia bola sprístupnená v roku 1983.

Spišský hrad je najväčším stredovekým hradom v strednej Európe. Vznikol v 12. storočí na mieste staršieho slovanského hradiska. V prvej polovici 13. storočia bol hrad chránený kamenným opevnením, vďaka ktorému odolal aj tatárskemu vpádu (r. 1241). Ešte v tom istom storočí talianskí majstri pôsobiací aj pri výstavbe Spišskej Kapituly, zosilnili hradné opevnenie. Z 13. storočia pochádza aj honosný románsky palác, valcovitá veža, románska brána i dnes už neexistujúca románska kaplnka.

V 14. storočí za vlády Ľudovíta, syna Karola Róberta z Anjou bol Spišský hrad rozšírený o stredné nádvorie so vstupnou bránou a barbakanom. V polovici 15. storočia bolo na hrade vybudované dolné nádvorie, ktorého vznik sa viaže k pobytu vojsk Jána Jiskru z Brandýsa. Ján Jiskra bol po smrti kráľa Žigmunda (v roku 1437) povolaný na obranu ešte neplnoletého uhorského kráľa Ladislava Pohrobka (1445-1457).

Pôvodný kráľovský hrad patril viacerým rodom. Od roku 1464 patril rodine Zápoľských, v prvej polovici 16. storočia pripadol rodine Thurzovcom a jeho poslednými vlastníkmi po roku 1636 sa stali Csákyovci, ktorí ho vlastnili až do roku 1945. Po požiari v roku 1780 hrad utrpel obrovské škody, nebol už viac obnovený a postupne pustol. Na hrade prebiehajú od roku 1970 rozsiahlé konzervačné práce. Súčasťou hradu je sprístupnená archeologická a historická expozícia z dejín hradu, stredovekých zbraní a feudálnej justície.

Od roku 1993 je Spišsky hrad spolu s okolím (Spišská Kapitula, Spišské Podhradie, kostol Žehra) zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Tel: + 421 53 454 13 36
Otvorené:

máj – september, denne, 8.30 – 19.00
október, denne, 8.30 – 18.00

História obce Žehra

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1245 a viaže sa k farskému kostolu sv. Ducha. Menej známe sú však archeologické nálezy z katastra obce, ako kusy štiepanej industrie, zlomky keramiky, kamenná sekera a klin, dokumentujúce prítomnosť ľudu kultúry s lineárnou keramikou, želiezovskej skupiny a bukovohorskej kultúry v mladšej dobe kamennej.
Črepy pilinskej kultúry pochádzajú zo strednej a mladšej doby bronzovej, vo fragmentoch sa objavuje keramika púchovskej kultúrnej skupiny a z obdobia sťahovania národov. Najmladšiu skupinu nálezov tvorí slovanská keramika z 9. a 10.st nájdená na brehoch potoka Žehra. So slovenským obyvateľstvo sa stretávame už po celé ďalšie obdobie historického vývoja Žehry, ktorá bola sídlom šľachtického rodu Žehrianskych a od roku 1638 Čákiovcov.

Nachádza sa vo východnej časti Hornádskej kotliny, 29 km od SNV. Leží juhovýchodne od Spišského hradu. Patrí k jedným z najstaršie osídlených obcí Spiša. Ku koncu roka mala obec cca 1850 obyvateľov. Teritoriálne patrí do Košického samosprávneho kraja, okresu Spišská Nová Ves na 48º 58´ severnej zemepisnej šírky a 20º 47´ východnej zemepisnej dĺžky v nadmorskej výške 426 metrov nad morom.. Kataster obce má rozlohu 9,66 km².

Obec Žehra je významnou archeologickou lokalitou, zaradenou spolu so Spišským Hradom, Spišským Podhradím, Spišskou Kapitulou do Zoznamu UNESCO. Rozprestiera sa vo východnej časti Hornádskej kotliny na východnom úpätí Dreveníka. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1245. V starobylom ranogotickom kostole sv.Ducha, postavenom po roku 1275 s neskoršími stavebnými úpravami sú obzvlášť cenné gotické fresky z piatich období. Najstaršie sú z 13. storočia, najmladšie z 15. storočia. V interiéri sa nachádzajú viaceré gotické plastiky zo začiatku 15. storočia a kamenná krstiteľnica z 13. storočia. Kostol sv. Ducha má medzinárodný význam. Prichádzajú ho obdivovať stovky ľudí z celého sveta. V Hodkovciach, miestnej časti Žehry, je barokový kaštieľ z roku 1703 s francúzskym parkom. Okrem pamätihodností priamo v obci, majú návštevníci možnosti širokého kultúrneho vyžitia na neďalekom Spiškom hrade a jeho okolí. V Žehre je viacero ubytovacích a stravovacích možností.